Píšete si denník? Ja sa snažím, síce veľmi nepravidelne.
Vždy keď mám zlý moment, alebo uplakanú chvíľku, vezmem papier a všetko
naň vypíšem. Pomáha mi to utriediť si myšlienky, hlavne v záležitostiach
o ktorých nemám chuť nikomu rozprávať. A je zábavno-zahanbujúce to
potom čítať. Občas by som rada pretočila pásku, schmatla sa za ruku
a odtiahla ma preč od tých hovadín, ktoré zvyknem robiť. Často.
A všetko si do denníka lepím. Všetky tie zošúverené papieriky
a miniatúrne suveníry ktoré mi je ľúto zahodiť. To je čítať príjemné.
A občas aj smutné. A fotky! Pokiaľ nie som príliš lenivá ich dať
vytlačiť.
Pre ľudí, ktorých nebaví o každom dni napísať šesť
strán ujo Keel vymyslel Simple Diary. Spoznali sme sa v končiacom
kníhkupectve. Ponúkla som mu za služby euro a päťdesiat centov a neviem si ho
vynachváliť. Je krásny a vždy mi na pár minút zlepší náladu. Princíp je
jednoduchý; otvoríte, prečítate si otázku, odpíšete, nakreslíte alebo
zakrúžkujete. A usmejete sa. Ja mám navyše pocit, že ma pozná, len to
nesmiem prezradiť môjmu psychológovi. Môj deň už bol restovaný, sladko-kyslý, vyblýskaný ako topánky a aj čmeliak. Tu sa s ním môžete zoznámiť. Len tak, pre nápad.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Bublina ďakuje za rozhovor.