Arménsky papier

V Nice som zúfalo hľadala negýčový francúzsky darček pre moju sestru. Všade je levanduľa. A tam, kde nie je, je aspoň napísaná. Aspoň nakreslená. Spolu s včielkami, rybkami, kvietkami, a bléé. Našťastie bol za rohom Compagnie de Provence, redizajnované poňatie levandule a mydla z Marseille. A v ňom sa nachádzal Papier d'Arménie. Arménsky papier.


Milujem jeho vôňu. Pripomína mi ťaživo sladkastú vôňu môjho obľúbeného parfumu a kadidlo. Na internete vás odbijú vanilkou. Jeho unikátom je, že vonia môjmu otcovi. Môjmu otcovi obyčajne všetko smrdí.

Tým zázrakom je živica zo stromu styrax. Nikdy predtým som o takom strome nepočula ale vraj naozaj rastie. Kdesi v bývalom Laose. V 19tom storočí ho vyalchymovali pán Auguste Ponsot s pánom Henrim Rivierom. Francúzi, samozrejme.  Dodnes sa vyrába jedine a len v Montrouge. Od roku 1885. Bez zmien.



Predstavte si, že nejaká Parížanka v roku 1887 vyháňala z domu smrad a syfilis tým istým papierikom. Nonšalantné. A ten istý papierik v roku  1888 vyhral medailu na Výstave hygieny. Za ten syfilis asi nie. Avšak povráva sa, že čistí vzduch, dezodorizuje puchy zvierat, kuchýň a cigariet, lieči psyché, a odďaľuje samovraždy. Samé plus. A navyše vraj odplaší mole. Top. Tiež sa povráva, že môže spôsobiť migrénu a nie je vhodný pre astmatikov, ale to už dnes robia asi aj suché rožky. Jednoducho nepáľte viac než štyri papieriky týždenne. Dovoliť by ste si to mohli, celá knižka stojí okolo 5 e.


Návod v kocke: Odtrhnúť malý papierik. Poskladať na harmoniku. Položiť na nehorľavý povrch. Podpáliť. Nechať tlieť. Ňuchať.


Poznáte? Skúšate?

Komentáre