Konečne mám tie pekelné skúšky za sebou. Francúzsky systém. Šesť skúšok za tri dni. Opravné sú až v júni. Trvalo mi takmer týždeň sa zregenerovať. Vlastne mi pomohlo až to že som sa na seba nahnevala, rozhodla sa pohnúť zadkom, naučila sa variť kávu v moke (alebo po mojom ko-ťo-góó) a išla som na jógu.
A pekne postupne.
Blog som už nepísala veky. Nevedela som sa nakopnúť. Témy mám v hlave, fotky na pevnom disku, klávesnicu pevne spútanú s notebookom a aj tak nepíšem. Štátnice, leto, sťahovanie, jeseň, plná a zároveň prázdna hlava, no time, výhovorky výhovorky. Pozná to každý. Dúfam. Ak nie tak sa za seba veľa hanbím.
Vo Francúzsku som spokojná. Školský systém je mi proti srsti, keď poviem "sprcha" ľudia rozumejú "autobus", výpredaje nestoja za dve vety ale do atmosféry a malých pekárničiek na každom rohu som sa zamilovala. A do kvetov. A nouveau art. Och bože a zákuskov. Ale potrebujem zmeniť región.
Dážď a sychravé počasie mi neprospieva. Ovčia sa mi z neho vlasy a klesá nálada. Dnes ráno som sa asi druhý krát v živote potešila, že sneží. Mám roztomilý pohľad z mojich nevľúdnych deviatich metrov štvorcových.
Ten zvráskavený pán na jóge je pozitívna energia sama o sebe. V apríli chcem ísť do Vosges.
Chcem znovu začať bublifukovať.
A viete čo? Len čo som toto dopísala,došla mi baterka na notebooku. "Ach <#& do @][€" !!! Ale našťastie sa to nevymazalo. Uff.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Bublina ďakuje za rozhovor.