BELGIË - BELGICKO - BELGIQUE

Hoci Brusel vyhráva všetky ankety o najnudnejšie hlavné mesto v Európe, mne sa odtiaľ nechce. Idem písať že prečo a ako. Letenky sú lacné, ľudí je tu veľa, dojdite aj vy.

Za prvé, Brusel je škaredý a to je na ňom super. Ak sa vybavíte psychickou odolnosťou voči depresívnemu počasiu, zapáči sa vám hneď, ako ho začnete objavovať. Pre tunajší nepodarok počasia majú Flámi aj vlastné slovo - grijs weer. O daždi tu všetci čosi blabotajú. Ignorovať, usmievať sa! Brusel skrýva aj horšie veci. Napríklad takú dvojjazyčnosť. Aký je rozdiel medzi Ixelles a Elsene, Looz a Borgloon, Braine-l'Alleud a Eigenbrakel, alebo Mons a Bergentak? Žiadny! A teraz si predstavte, že hľadáte exit z diaľnice. V zložitosti je krása. Vy si na to tiež po pár "Aaah!" a "Oooh..." zvyknete. Belgičania sú však easy. Narozdiel od Paríža vás v metre nezbijú, keď kráčate po nesprávnej strane, alebo stojíte tam, kde sa má kráčať.

V Marolles / Marollen použivajú ešte extra tretí jazyk - miestny dialekt.

Mimochodom, ak v Bruseli stretnete Belgičana, držte si ho ako výstavný kus. Domorodci tvoria menej než tretinu populácie a stále ich ubúda. Hovoria tomu superdiverzita. Brusel oficiálne šéruje 181 národností. Podľa štatistického úradu tu chýba len Severná Kórea, Katar, Namíbia, Grenada, Micronézia, Marshall, Samoa, Nauru, Tonga, Tuvalu, Vanuatu, Palau, Antigua a Barbuda, a Kiribati. Ja som na komúne Slovinka zo Slovenska, narodená v Československu. Ktovie, koľkokrát ma počítajú. Prihlásiť som sa bola najmä kvôli hodinám flámčiny. Za 25e na celý kurz sa vás tu snažia integrovať. Tak či tak najviac využijem angličtinu.

Ale už pome ozaj na Brusel (Brussel - Bruxelles)! Ak vás neodradí škaredé rozostavané metro, ste pripravení na miestne perly. Mimochodom, v každej stanici metra sa nachádza aspoň jedno umelecké dielo, len ho občas treba pohľadať. O tom je celé mesto. V jednej ulici sa cítite hrozne, a v druhej narazíte na prekrásnu art-nouveau vilu. Narozdiel od iných veľkomiest, Istanbul, Afrika a Maghreb sa tu nachádzajú priamo v centre. Žiadne škaredé susedstvá kdesi na okraji všetkého, celé multi-kulti je na pár krokov od Grand Place (Grote Markt). Či máte chuť na africkú kuchyňu (Matonge), alebo turecké pečivo (Saint-Josse / Sint-Joose a Schaerbeek / Schaarbeek), vždy sa toho veľa nájde. Napríklad ja som si moju ruskú krupicu našla vedľa britských špecialít v sýrskom obchode. Na čínu sa chodí k Saint-Catherine (Sint-Katelijne) a na marocké placky každú nedeľu na Midi (Zuid). Niečo si zaželaj a dostaneš to.

Peknota v metre.

Umenie v metre.

Na prebádanie odporúčam mapu use-it. Povie vám kade ísť, kde sa najesť, napiť, pozerať, kupovať. Use-it funguje vo viacerých európskych mestách a je to skvelá pomôcka pre mladých turistov. Tu nájdete info.

Brusel je tak rozmanitý, že sa v ňom oplatí stratiť. Každá časť je niečím výnimočná a skrýva svoje perly. V centre ma najviac dostali antikvariáty s komplet samurajom a takmer kompletnou žirafou. Keď budem mať peniaze, tú žirafu si kúpim. Marolles (de Marollen) je top miesto na nákup čohokoľvek z druhej, tretej až stej ruky. Hlavne nevynechať blšák na Place Jeu de Balle (Vossenplein), kde si ku koncu môžete pobrať fúru vecí zadarmo. Zavel (Sablon) je pre mňa najkrajšia časť centra. Najviac hip je okolie Sint-Katelijne (Saint-Catherine). Ak máte dosť peňazí a dobrý vkus, nakúpite tam jedinečné kúsky od lokálnych dizajnérov. Za high-end sa chodí na Louizalaan (Avenue Louise). Postretávate tu všetky staré dámy so silným parfumom a dokonalým účesom. A ak vás viac baví low-end, odporúčam uličky pri Gare du Nord (Noordstation). Okrem amsterdamských špecialít skrýva aj originál bazár.

Záverečné minúty na blšáku.

Po nákupoch zamieriť s kornútom hranoliek do parku a deň je top. Mimochodom, turistické Maison Antione s najdlhším radom a najpomalšou obsluhou obchádzam. Moje mastné obľúbence sú v tom červenom dome pri Burze (Bourse / Beurs) a silnú chuťovú konkurenciu majú na Flagey. Odtiaľ je pár krokov k Étangs d'Ixelles (Vijvers van Elsene) so zhovorčivými starými dámami. Kus ďalej je top síkrit Abbaye de la Cambre (Abdij Ter Kameren) ukrytá v diere a ešte ďalej aj celý Ter Kamerenbos (Bois de la Cambre). A ostaňte do večera. Flagey je top top. Café Belga, Bar du Marché, všetko v uličkách okolo, je tam toho!

 

Keď už sme ruka hore, vymenujem aj zvyšok. Plux. Pre každého networkera super štvrtková destinácia. Pre nás ostatných, ktorých nebaví stáť von v daždi s plasťákom piva v business casual a prerážať diery do sveta je to fajn tak dva-trikrát. Potom pauza a smer Halles St. Géry (Sint-Gorikshallen), Cimetière d'Ixelles. Veľký výkričník pre insiderov a akože-stále-študentov je univerzitný žúr TD. Nechcem nikomu kázať, ale ani ja som neverila, keď mi vraveli, že mám ísť von v starých handrách, ktorých mi nebude ľúto. Aj napriek názvu (thé dansant), je to brajgel. Dopil si? Hoď prázdny plný pohár ponad hlavy do kúta. Musela som hrozne smrdieť ale zabavila som sa ako kôň. Druhý veľkolepý majáles je Antitapas. Koná sa každý mesiac a verte tomu, že sa tam každý mesiac oplatí ísť. Kostými von, opätky dnu. Hordy jedla zadarmo, množstvo aktivít, skvelá hudba. Pre neskoré návraty je liekom taxi collecto. Lepší tip som vám nemohla dať. (Áno. Raz sme verili v existenciu metra po polnoci a zamkli nás v podchode. V metre na hlavnej stanici. So všetkým, čo k tomu patrí.)

Farma na Ringu.

 

Ak ste skôr ízi-pízi a umelecké charaktery, nechoďte do múzea spodkov. Zapácha. Avšak Magritte stojí za návštevu každý volný deň. Môžete tiež kŕmiť všakovaké vtáky v parkoch, alebo sledovať prezieravú taktiku pochodu v húfniciach, ktorú si vytvorili miestne okrídlené potkany (holúbky). Stereotypným ženám odporúčam sledovať pozorne miestne noviny. Ja som štrajk požiarnikov hlúpo zmeškala, ale predstaviť si ako horlivo protestujú v uliciach plných protipožiarnej peny... No radšej nedokončím. Keď nič z toho, povinné sobotňajšie nákupy sa robia na rue Neuve (Nieuwstraat). Otrasne preplnené miesto. V nedeľu si ale na veľa netrúfajte. Vďaka neodborným radám spolubývajúcej môžete umrieť od hladu. Vďaka mne viete, že aj keď je všetko kaput, jeden-dva otvorené obchody sa v okolí isto iste nájdu. Hlavne sa nájde stánok s plackami na nedeľnom Zuid (Midi) trhu. Placiek sa tam predáva viacero. Aj tie, ktoré som nazvala "so šunkou", čo predavač-moslim veľmi ťažko prehltol. Treba sa zaradiť do najdlhšieho radu, objednať si k jedlu sladký mätový čaj a bojovať o miesto na sedenie. Dopapané, dopité, a môže sa ísť na nedeľný jazz na Flagey.

Inak jedlo... Veď ochutnajte sami, nebudem vám kecať do všetkého. Len jedna rada na základe skutočného príbehu. Ak ste varili mušle, okamžite vyneste von kôš. Ono to skape, zhnije a smrdí horšie ako smrť. (Na dámu poviem, že som pôvodne podozrievala spolubývajúcich, že niekto z nich piekol hovno. Potom som kajúcne priznala srsť.) Ak ešte máte chuť čítať o gastronomických pôžitkoch, tak len štyri písmená: p.i.v.o. Človek sa trochu zľakne a trochu rýchlo opije, ale zvyknúť sa dá na oboje. Fakt je super. Pite veľa a s rozumom.

Čo sa týka eating-out, som level zírou. Stážista preživší na sendvičoch a polievkach. Ale s perím von, keď máte možnosť ísť na "workshop", "conference", "meeting", "whatever", predstavte si pod názvom "free food" a choďte. Nech hneď v úvode preriedim davy, vďaka free food som raz vzala do ruky aj úst čokoládu s "chrumkami" z červov. Eko- Raw- Bio- Fair- Organic-, viete. Obyčajne dali chleba so šunkou, prípadne morské plody, šampaň a čokoládovú penu. Čokoláda! Preživší stážista tip: google maps - Neuhaus outlet. Viac neprezradím. Môj jediný eating-out tip, okrem babičkiných waflí a komplexného scanningu hranolkární je Cabraliego so svojím záhadným cenníkom, večne nahnevanou obsluhou a trošičku silnými drinkami.

Mimochodom, ak vás bavia ľudia, vydajte sa do parku hneď, ako vylezie slnko. Hoci je desať stupňov, bude plno. Môj favorit je Ambiorixsquare (Square Ambiorix), v ktorom crew sedemdesiatnikov vášnivo hráva karty. A číslo dva sú isto krstní otcovia v kaviarničkách okolo Schumana s kávou a novinami, prípadne hrajúci čosi ako dámu. V Bruseli nájdete takmer všetky jazyky, všetky jedlá a snáď aj všetky typy ľudí. Hneď prvý mesiac som sedela na hranolkách a pive s Egypťanom, Talianom a Holanďanom. A vlastne boli všetci traja Belgičania.

Ku koncu dám aj nejaký real lajf. Ad 1.: Bývanie. Veľký pozor pri hľadaní. Ojeklamáva kto vie. Ak majiteľ súrne musí prenajať, lebo odišiel za prácou do Francúzska, netreba poslať zálohu cez western union. Ja som bývala v antikvariáte v Etterbeeku. Nebolo to v pivničných priestoroch, nemala som v izbe kotol, dosiahol mi tam wifi signál, fungovalo mi kúrenie, tiekla nám teplá voda. V skratke: obrovské šťastie.

Bola to vlastne niekoľko mesiacov nepoužívaná obývačka. Porcelánovú sadu pokrývali asi dva centimetre prachu, metrová socha Budhu smrdela ako mokrý chodník, lampa v tvare ananásu ladila s ničím a violončelo malo dotrhané struny. Mimochodom, ako rastie ananás? V izbe som tiež všade nachádzala chlpy z bývalého mŕtveho psa, Tita, pre ktorého bola rezervovaná aj záhrada. Okrem spolubývajúcich, ktorí si nedokázali zapamätať frekvenciu príchodu smetiarov, ani recyklačný plán, mi vadil aj vždy ku koncu mesiaca nefungujúci internet. Na špinu a smrad som si časom zvykla. Okrem tých mŕtvych mušlí. A rozliateho skysnutého octu. Ufff. V tej kuchyni bolo vždy čosi cítiť. Späť to the bright side, milovala som moje okno. A prechádzali sa pod ním policajti na všetkých dopravných prostriedkoch okrem helikoptéry, lode a kolobežky.

Ad 2.: Stáž. Stáže v Bruseli sú väčšinou neplatené a aj tak sa tam každý premotivovaný študent pchá. Treba skresať výdavky a oklieštiť zoznamovanie sa na networking. Je to inšpirujúca skúsenosť a som veľmi rada a vďačná. Tento blog ale nie je príručka pre mladého byrokrata. Brusel je aj mesto eventov, seminárov, konferencií, summitov, oblekov, ponáhľajúcich sa kufríkov a bezpečnostných opatrení. Väčšinu z toho sprevádza kultúra, jedlo, pitie, freebies. Bol koncert vážnej hudby, bola slam poetry, bolo čítanie z knihy po nemecky, bola výstava o rybkách a botaskách, bola prednáška v holandčine, bol cirkus. Existujú eventy sendvičiarov (pravičiarov) a eventy all inclusive (ľavičiarov). Zistíte, že Európa je omnoho viac než pár zmienok o stupídnej byrokracií z Bruselu. Stane sa ľudskejšou a menej vzdialenou. A všimnete si dva zaujímavé fenomény. Prvým je neorganizovaná stretávka spolužiakov z vysokej školy, druhým fenomén budúcich prezidentov galaxie z College of Europe.

C'est tout. Dat is het. Všetko.