Natrafila som raz na taký článok na topkách, že Bratislava má svojho dvojníka vo Francúzsku. Saumur. Zaujímavý zmysel pre humor. Keďže som tam nejaký ten mesiac žila, viem povedať, že okrem štyroch vežičiek na hrade, vysokej budovy v blízkosti hradu a rieky tečúcej pod hradom tam už žiadna podobnosť nie je. Saumur je ale čarovný kus spiacej zeme v krásnom regióne Francúzska a ak budete mať cestu okolo, máte tam čo vidieť, zažiť a ochutnať.
Anjou a Pays de la Loire sú krásne regióny s úžasnou kultúrou. Saumur je príjemné spiace mestečko, z ktorého sa dá za tou kultúrou vyrážať a zároveň toho veľa zažiť aj kus od spálne. Auto sa vám tu zíde ako soľ, ale ako prírodný typ to dáte aj na bicykli. Prípadne vezmite veľa kešu a skúste sa spoľahnúť na predražené vlaky. Mimochodom, žiadne mestské bicykle tam nehľadajte.
Cez leto je mesto plné turistov. Väčšina sú holandské páry, britskí dôchodcovia, osamelí cyklisti, alebo prírodné rodiny. Na karavanoch. A potom bicyklujú. Keď ma prejde chuť na parties, tiež si dám takú dovolenku. Popri Loire a popri Dunaji.
Keď sme pri tom, Loira tam leží vcelku chladom. Zo strany centra je na brehu parkovisko, zo strany ostrova vlastne nič. Dúfala som, že si popri nej aspoň budem behávať, ale ee. Na jogging som vlastne v celom meste absolútne nemala kam ísť.
Sú ale dva športy, ktoré sa tam dajú celkom vychutnať. Prvé je splavovanie rieky s krásnymi výhľadmi priamo z vodnej hladiny, a druhá je cyklistika po všetkých okolitých zámkoch, dedinkách, kláštoroch a celej tej francúzskej nádhere. Vychutnáte si Loiru obliehanú množstvom vodných vtákov na pieskových dunách a zazriete aj nejakú tú vydru. Záplavy tam fungujú opačne ako u nás, takže v zime je Loire plná vody a v lete je hladina nízka. Môžete sa poprechádzať po odkrytých pieskových plážach a nazbierať nejaké mušle a kúsky keramiky. Na kajaku a bicyklom si potom choďte kúsok od mesta pozrieť troglodyty a stúpiť na Greenwich.
Inak, v Loire sa neokúpete. Ani nikde v Saumure. Je tam jedno pseudo jazero pre deti, do ktorého by som nikdy nevkročila. Nie je tam ani žiaden poriadny park, žiadne aktivity, športové alebo kultúrne vyžitie a v noci sa nesvieti. Asi preto tam žije tak veľa mladých ľudí. Všetci chodia do jedného baru v centre mesta a u všetkých by ste asi ľahko našli nejakú tú drogu na oživenie fádneho života.
V tomto mini posh meste by ste určite bývať nechceli. Turisti tiež dlho nezostanú, ale prichádza ich nesmierne veľa. Čakajú ich balóny, ktoré francúzi pre jednoduchšiu komunikáciu nazvali montgolfier, kone, krásne domy na pobreží, víno (Crémant de Loire) a múzeum hríbov. Keď už sme pri víne, môj jasný tip je Coteaux de Layon. Prípadne červené Champigny. A čo k nemu ochutnať? Jednoznačne foué s krvavničkami, alebo slimákmi. Znie to hrozne, chutí to božsky. Pre menej odvážnych tácku s mäsovými výrobkami a syrmi. A Kouign Amann! Božský bretónsky koláč, ktorý sa vyskytuje aj v tých končinách. Toľkokrát som ho už skúšala piecť, ale nič z toho. Total hanba.
Bola som na pár turistických podujatiach, ako sympatický festival starých bicyklov, oslavy 14. júla, a nepochopiteľné rekonštrukcie bitiek (reenactment). Odporúčam pozrieť si všetkých okolitých výrobcov vína. Majú zaujímavé vínne pivnice, v ktorých prezentujú spôsob výroby a ich špecifiká. Pivnice väčšinou vznikali pri ťažbe bieleho kameňa tuffeau, z ktorého sú postavané všetky domy v meste a okolí, rovnako ako známe zámky popri Loire. Strechy sú naopak z čierneho ardoise. Tiež veľmi odporúčam typické trhy a blšáky - ja som si tam nakúpila všetky maliarske pomôcky sveta takmer zadarmo. A pokochajte sa aj po lokálnej kvetinovej výzdobe- objavíte tam cibuľu, kaleráby a spol. Fakt paráda!
Čo som tam ja vlastne robila? Bezútešne som si hľadala letný job. Až v deň, keď som sa definitívne rozhodla to vzdať mi prišli dve ponuky. Takmer som už mala pobalené. Nakoniec sa mi v tomto spiacom posh mestečku podarilo ostať a nadýchať sa pravého francúzskeho l'art de vivre. Urobila som si množstvo výletov po okolí, zamilovala sa do rieky Loire, jej zámkov a do mesta Nantes a ujasnila si, že ja vo Francúzsku fakt žiť nemôžem.
V tomto mini posh meste by ste určite bývať nechceli. Turisti tiež dlho nezostanú, ale prichádza ich nesmierne veľa. Čakajú ich balóny, ktoré francúzi pre jednoduchšiu komunikáciu nazvali montgolfier, kone, krásne domy na pobreží, víno (Crémant de Loire) a múzeum hríbov. Keď už sme pri víne, môj jasný tip je Coteaux de Layon. Prípadne červené Champigny. A čo k nemu ochutnať? Jednoznačne foué s krvavničkami, alebo slimákmi. Znie to hrozne, chutí to božsky. Pre menej odvážnych tácku s mäsovými výrobkami a syrmi. A Kouign Amann! Božský bretónsky koláč, ktorý sa vyskytuje aj v tých končinách. Toľkokrát som ho už skúšala piecť, ale nič z toho. Total hanba.
Bola som na pár turistických podujatiach, ako sympatický festival starých bicyklov, oslavy 14. júla, a nepochopiteľné rekonštrukcie bitiek (reenactment). Odporúčam pozrieť si všetkých okolitých výrobcov vína. Majú zaujímavé vínne pivnice, v ktorých prezentujú spôsob výroby a ich špecifiká. Pivnice väčšinou vznikali pri ťažbe bieleho kameňa tuffeau, z ktorého sú postavané všetky domy v meste a okolí, rovnako ako známe zámky popri Loire. Strechy sú naopak z čierneho ardoise. Tiež veľmi odporúčam typické trhy a blšáky - ja som si tam nakúpila všetky maliarske pomôcky sveta takmer zadarmo. A pokochajte sa aj po lokálnej kvetinovej výzdobe- objavíte tam cibuľu, kaleráby a spol. Fakt paráda!
Čo som tam ja vlastne robila? Bezútešne som si hľadala letný job. Až v deň, keď som sa definitívne rozhodla to vzdať mi prišli dve ponuky. Takmer som už mala pobalené. Nakoniec sa mi v tomto spiacom posh mestečku podarilo ostať a nadýchať sa pravého francúzskeho l'art de vivre. Urobila som si množstvo výletov po okolí, zamilovala sa do rieky Loire, jej zámkov a do mesta Nantes a ujasnila si, že ja vo Francúzsku fakt žiť nemôžem.
Mimochodom, tu je tá slávna fotka:
Komentáre
Zverejnenie komentára
Bublina ďakuje za rozhovor.