@bublifukova

pondelok 6. júna 2016

Práca v campingu



Pred tromi rokmi som si v rovnakom čase horúčkovito hľadala prácu na leto. Keď už ma chytalo zúfalstvo, jeden pán mi poradil, že v campingu na ostrove hľadajú recepčnú. Teraz si tiež pomaly začínam hľadať novú prácu a táto spomienka mi prišla ako príjemná paralela. Ak je medzi vami niekto, kto prácu v campingu na leto zvažuje, možno mu tento blog padne vhod.

Videla som sa skôr v hoteli, alebo hosteli, prinajlepšom v nejakom obchode s handrami. Rozhodne nie ako čašníčka. To je podľa mňa peklo. Ten obchod s handrami mi pôvodne aj vyšiel, ale po dvoch dňoch neustáleho upratovania vešiakov a zoraďovania oblečenia podľa veľkostí som si vybrala camping. Najmä kvôli jazykom. Keď už som v zahraničí, chcem komunikovať.



Camping bol pre mňa v tej chvíli ideál. Používala som striedavo angličtinu a francúzštinu. Premleli sa tam ľudia z celého Francúzska aj Belgicka, horda Angličanov a Holanďanov, plus kdekto kto zablúdil, takže jazykový tréning perfektný. Čo ten zvyšok?

Nie je to náročná práca. Keď sa človek naučí robiť s rezervačným programom a pochopí základný chod campu, už mu k práci stač len komunikatívnosť. Na recepcii sa prestrieda veľa rozličných typov a nie pri každom vám budú stačiť nervy. Stretla som tam kadekoho od mojich obľúbených Holanďanov, ktorí pošlú štvorročné dieťa samé na nákup, cez kompletných tupohlavcov, bizarných osamelých cyklistov, šesťdesiatročných zaľúbencov, čo tri týždne pomaly nevyšli zo stanu, ženu, s ktorou nekomunikoval jej syn, až po muža, ktorý mlátil svoje deti. Všetci prídu a odídu a vy sa ku všetkým musíte chovať rovnako slušne a ústretovo. Áno, aj keď mlátia svoje deti.


Veľa ľudí vám porozpráva časť svojho životného príbehu a veľa z nich vás do budúcna inšpiruje. Ja som zistila, že napriek mojej pôvodnej averzii by som jedného dňa veľmi rada išla campovať. Chodiť z miesta na miesto a usadiť sa kde sa mi páči na tak dlho, ako chcem. Tiež som zistila, že nenávidím telefón. Nenávidím, ako večne vyzváňa a nenávidím tie nečakané otázky, na ktoré nemám žiadnu odpoveď. Vonkoncom nie vo francúzštine.


Práca v campingu mi tiež priniesla nutnosť poznať všetky blízke turistické atrakcie a eventy. Vďaka tomu som si oveľa lepšie užila voľné dni a viac som toho v okolí zažila. Camping bol na ostrove uprostred rieky Loire. Nádherné prostredie s nádhernými západmi slnka pri návrate domov. Napriek tomu, že som tou istou trasou kráčala štyrikrát denne, nikdy ma neprestala nadchýnať. Navyše tam žili zajace. Tie zajace, ktoré nám na recepciu raz za čas doniesol záhradník v čiernom vreci na odpadky a zo srandy sa pýtal, či si ich chceme vziať na večeru.


Mimochodom, raňajky. To bol môj tradičný rituál. Predstavte si stôl plný sladkého francúzskeho pečiva, na každom pečive aspoň štyri osy a jednu recepčnú s panickým strachom, ktorá sa to snaží uhrať, že akože sa nič nedeje. Teraz by som si dala taký pain aux raisins. Prichádza na mňa ťažká nostalgia. Chýba mi to miesto a jeho vôňa. Napriek tomu, že v tej dobe by som to nikdy nepovedala. Práca v campingu je super práca na leto. Nie však pre mňa v tej krajine po tom roku a v tej situácii.


Z môjho pohľadu sa pri výbere campingu treba zamerať na dve veci. Vybrať si miesto, ktoré si zamilujete a v ktorom budete chcieť tráviť všetok čas a vybrať si fakt kvalitný camping. Aj keď už sú to tri roky, Loira mi chýba a kedykoľvek by som sa tam vrátila. Bolo to nádherné miesto v čarovnom regióne. Každú voľnú chvíľu som mala chuť preskúmať viac a viac okolia. Aj vďaka tomu som nežila len v začarovanom kruhu práca - posteľ, ale leto som si užila. Hoci, často sa mi snívalo o nedokončenej robote a číslach klientov. Druhá vec, kvalita campingu, ovplyvní vaše pracovné podmienky, ale aj to, aká klientela tam bude chodiť a aké problémy s nimi budete musieť riešiť. Camping nie je hotel, takže tam budú zväčša príjemní športovo založení ľudia bez extra nárokov. Ale medzi predávaním 5* služieb a predávaním miesta na stan, na ktoré by ste sa sami nikdy nezložili, je obrovský rozdiel.


Presne si pamätám, ako som si tieto veci písala do denníka. Bola nádherná slnečná nedeľa, snáď 35 stupňov, a ja som ležala na brehu Loiry na kúsku jemnučkého piesku s výhľadom na zámok a most jak z rozprávky. Strašne ma sralo, že mi vynechávalo pero, a ja som si nezobrala iné. Tiež ma sralo, že môj frajer hrá počítačové hry v zatemnenej izbe. K Loire sa ešte určite vrátim, k práci v campingu možno, a k frajerovi rozhodne nie.


Ešte sa s vami podelím o príbeh, ako som sa rozprávala s jedným pánom, ktorý mal precestované Slovensko. Keď som mu povedala odkiaľ som, neskutočne ľútostivo sa na mňa zapozeral a okomentoval to slovami "aké smutné". Aké smutné. Bratislavu nazval smutným miestom plným nešťastných ľudí, prostitútok, chudobných a kontrastov s tými pár bohatými. Aj s tým mužom, čo bil svoje deti, som sa rozprávala radšej.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Bublina ďakuje za rozhovor.